Sprostredkovanie, obuv, obchod a inventúra

Sprostredkovanie, obuv, obchod a inventúra

Napísané 5.2.2015

Posledný týždeň je taký celkom rozbehaný. Míňam peniažky úplne zbytočne na autobus a pritom sa mi to nijako nevráti. Je to celkom deprimujúce a napriek tomu, ale mám nádej, že to bude dobré. Akú nádej? Povedzme, že som bola na desať pohovorov a teraz sa chystám na jedenásti – ak by som to teraz vzdala, možno ten jedenásty by bol víťazný. Všetko to hovorím teoreticky – neviem koľko mám pohovorov za sebou a nechystám sa na žiadny. Vlastne iba na školenie. No, ale poporiadku.

V štvrtok 29.1.2015 mi volal nejaký chlap, že som si kedysi dávno poslala životopis na ponuku nejakej živnostníčky. Okej. Síce som nevedela kto a čo, vôbec absolútne nič, ale povedala som si, že fajn, prídem v piatok tam a tam. Pohovor trval asi pol hodinu –nič zásadného som sa tam nedozvedela, ale s dobrým pocitom. V pondelok mi volali, že či by sa nedalo stretnúť v utorok. Dalo, stretli sme sa. Bola tam aj jedna baba, ktorá má záujem o túto prácu. Je vysokoškoláčka, študuje ekonomiku v Banskej Bystrici. Videla som na nej – a videl to aj ten chlap – že napriek tomu, že ani jedna z nás tomu nerozumie, zoberie to.

Musím sa priznať, že som celkom človek, ktorý premýšľa, keď sa mu niečo nezdá. A nezdá sa mi táto ponuka práce. To ako ten chlap hovoril, to čo hovoril – tak ako sa správal. Možno sa mýlim, ale je to divné. Prečo by sa zamestnávateľ až tak zaujímal o mňa, keď ani nevie aká som?

Po prvé to môže byť, pretože je to milý človek, ktorý chce pomôcť a ako ja cítim niečo zlé z neho, jeho správania, on cíti zo mňa to dobré, o ktorom ani ja sama neviem.

Po druhé je to nekalá spoločnosť, ktorej v podstate je jedno koho zamestnajú, najlepšie je keď o tom čo ponúkame nič nevedia.

Po tretie ako po druhé je to nekalá spoločnosť, ktorá chce aby niekto za nich zarábal.

Po štvrte a to po posledné – je to pyramída.

Nechcem byť pesimistická, ale je to dosť možné. Keď som podpohovore išla domov, teda k priateľovi, rozprávala som mu čo a ako. Vyjadrila som sa, že je to celkom zvláštne. A čo je zvláštne? Spôsob odmeňovania. Ako začínajúca – na zmluvu – dostanem 2,50€ za jeden jednotlivý bod. Za 1 sprostredkovanú pôžičku, pomoc, a pod. dostanem približne 100 jednotlivých bodov – na výplate budem mať 250€. Ale to nie je všetko – keď nazbieram 300 jednotlivých bodov, postupujem do vyššej „ligy“ a dostanem 3€ za jednotlivý bod. Potom musím splniť tri podmienky aby som sa stala manažérkou – 350 jednotlivých bodov za mesiac, 3 pod sebou nováčikov a ešte niečo čo ma v tejto chvíli nenapadá. Aby som sa dostala do ďalšieho levelu musím mať zase nejaké podmienky splnené – dostanem 4€, potom 4,50€, 5€, 5,50€ - a to som už pomaly, ale isto na riaditeľovej stoličke, pretože najvyššie je možné získať 7€. Zdá sa vám to ako pyramída? Preto mne áno.

Takže mi v piatok má volať ten chlap. Idem si ešte nejaké veci po vyhľadávať na internete a pravdepodobne to odmietnuť. Ach áno, ešte by som zabudla – pracovať sa dá na dva spôsoby:

1.      Na zmluvu. Tento systém, ktorý som vypísala vyššie funguje. Je tu možné kariérne rásť, zarábať podľa všetkého veľmi dobre. Háčik je, že keby som takto pracovala tak si musím platiť sama dane, odvody, poistné. Proste normálne akoby som podnikala až na to, že nepodnikám.

2.       Na dohodu. Hľadám si zákazníkov, môžem byť na úrade práce, ale nie som evidovaná normálne vo firme, ale som akoby dohodnutá s mojím „team managerom“, že budem pod jeho menom vystupovať a on mi za to dá polovicu, čo by som normálne zarobila. Takže emh...?

Takže asi tak. Neviem či niekto má skúsenosti s takýmito „vecami“, ak áno rada by som bola keby ste sa podelili J

Bola som na pohovore v Deichmanne. U nás otvárajú novú pobočku, tak som si povedala, že to skúsim. A to isté si myslelo aj 50 ďalších ľudí, ktorý boli na pohovore. Samozrejme, že ma nevzali. Cítim sa ukrivdená? Ani nie, ak mám pravdu povedať. Malo to tak byť, tak to tak je.

Ako vlastne prebiehal ten pohovor? Jednoducho – prišla som na desiatu, pekne som si sadla. Neviem kto začal hovoriť o firme, a plate (cca 250€/mesiac, pretože to bol skrátený úväzok). Potom sme sa išli predstaviť a podobne. Išla som posledná. (Od 9tej rána do 13stej poobeda po 10 osôb – tak bol zorganizovaný pohovor). Povedala som, že som brigádovala v Kauflande, v pivovare, kde som študovala, a všetko čo ma v tejto chvíli nenapadá. Poďakovali sa, a ja som odišla.

Na druhý deň mi prišiel email, že ma nezobrali a či by som mohla ohodnotiť niečo niekde. Proste som to vypla. Možno neskôr.

V utorok som mala zvláštny telefonát. Volal mi nejaký pán, ktorý sa zdal dosť rozbehaný. Spýtal sa ma či mám životopis na profesií. Odpovedala som, že mám. Či s volám Ejdrianna, volám. Zaujímalo ho, či stále hľadám zamestnanie. Áno, hľadám. Nemám záujem zamestnať sa v novom obchode. Kde to je? Vo Zvolene. Hmmm, to asi nie. V poriadku, ďakujem, dopočutia. Koniec rozhovoru. Zvláštne. Teraz tak rozmýšľam, či som to nemala vziať. Hmmm.

Na profesií bol inzerát, že hľadajú na nočnú inventúru do Kauflandu. Zavolala som tam (pretože emailom sa ďaleko človek nedostane), opýtala som sa, zariadila som si to aj pre priateľa a dvoch ďalších ľudí. Takže dneska školenie a zatiaľ to tak vyzerá, že siedmeho a štrnásteho (na Valentína) sa bude nocovať. Aspoň budem s tým mojím.